Súhvezdie – encyklopedické heslo Oblasť na oblohe, ktorá obsahuje náhodné zoskupenie hviezd, vytvárajúcich charakteristický obrazec. Väčšina súhvezdí bola pomenovaná starovekými kultúrami z okolia Stredozemného mora, kde je vďaka priaznivej klíme možné sledovať jasnú oblohu skoro každú noc. V ponímaní okolitého sveta a vesmíru týmito kultúrami bola obloha, Mesiac, planéty a súhvezdia na nej personifikáciou božstiev a mýtických postáv, ale aj zvierat a každodenne používaných predmetov. Hranice jednotlivých súhvezdí tvoria pomyselné čiary na oblohe, ktoré boli v priebehu vekov menené a upresňované. Súčasná astronómia pozná 88 súhvezdí a delí ich na súhvezdia severnej a južnej oblohy. Používajú sa aj iné triedenia súhvezdí do rôznych skupín, napríklad podľa sezónnej pozorovateľnosti.
Súhvezdie – čo má vedieť študent Súhvezdie je oblasť na oblohe, ktorá obsahuje náhodné zoskupenie hviezd, vytvárajúcich charakteristický obrazec. To, že sa hviezdy nachádzajú na oblohe v pomerne úzko ohraničenej oblasti neznamená, že sú aj vo vesmíre zoskupené blízko seba. Väčšinou sa jedná o priemet rôzne vzdialených hviezd na ohraničenú oblasť oblohy. Väčšina súhvezdí bola pomenovaná starovekými kultúrami z okolia Stredozemného mora, kde je vďaka priaznivej klíme možné sledovať jasnú oblohu skoro každú noc. V ponímaní okolitého sveta a vesmíru týmito kultúrami bola obloha, Mesiac, planéty a súhvezdia na nej personifikáciou božstiev a mýtických postáv (najmä starovekého Grécka), ale aj zvierat a každodenne používaných predmetov. Súčasná astronómia pozná 88 súhvezdí a delí ich na súhvezdia severnej a južnej oblohy. Ich hranice boli v roku 1925 presne vyznačené Medzinárodnou astronomickou úniou. Najjasnejšie hviezdy súhvezdia Veľká medvedica pripomínajú voz, preto sa ľudovo nazývajú súhvezdím veľkého voza.Okrem triedenia súhvezdí na severné a južné, používajú sa aj triedenia do iných skupín, napríklad podľa sezónnej pozorovateľnosti (jarnej, letnej, jesennej a zimnej oblohy) a zemepisnej šírky pozorovateľa (neviditeľné a viditeľné – tie sa ešte delia na zapadajúce a nezapadajúce). Najznámejšie sú tzv. zvieratníkové súhvezdia, sústredené do pomerne úzkeho pásu na oblohe okolo ekliptiky – zdanlivej dráhy Slnka na oblohe. Ich pôvod je spojený so začiatkom sezónnych poľnohospodárskych prác u vyspelých kultúr starovekého Egypta, resp. s potrebou tieto práce včas naplánovať. Vznikali v období približne od 13 000 rokov pred n. l.
Baran : Baran je malým súhvezdím, ktorého kostru vytvárajú jasné hviezdy Hamal, Sheratan a Mesarthim, neďaleko priamky hviezd charakterizujúcej súhvezdie Androméda. V súhvezdí sa nachádza aj asterizmus Severná mucha, ktorý je pozostatkom postarom súhvezdí s rovnakým názvom.
Labuť : Na oblohe sa niekedy hľadá pomerne ťažko, hlavne v oblastiach bez mestského osvetlenia za veľmi jasných nocí, pretože Labuť „letí v Mliečnej ceste“, z ktorej jej vytŕčajú iba krídla. Pomôckou pri jej hľadaní na nočnej oblohe môže byť fakt, že dlhý labutí krk sa nachádza medzi súhvezdím Delfína a Lýry.
Drak : Drak je jedno z najstarších a najväčších súhvezdí na našej oblohe. Vinie sa okolo Malého medveďa. Nápadná je jeho podoba s papierovým drakom.Drak patrí medzi cirkumpolárne súhvezdia, preto ho na oblohe vidíme po celý rok. Jeho telo tvoria len slabšie hviezdy, avšak sú to jediné voľným okom viditeľné hviezdy medzi Veľkým a Malým vozom, preto by sa nemali ťažko hľadať.
Býk : Býk (Taurus) (♉) je jedno zo zvieratníkových súhvezdí, ktorým prechádza Slnko od 13. mája do 20. júna. Predstavuje hlavu býka, jednu z podôb Dia z gr. mytológie. Je to výrazné súhvezdie zimnej oblohy medzi súhvezdiami Baran na západe a Blíženci na východe. Na severe sa nachádza Perzeus a Povozník, na juhozápade Orión a na juhovýchode Eridanus a Veľryba.