Slnko je hviezda našej planetárnej sústavy. Planéta zem obieha okolo Slnka. Je to naša najbližšia hviezda a zároveň najjasnejšia hviezda na oblohe. Gravitačné pôsobenie Slnka udržiava na obežných dráhach okolo Slnka všetky objekty slnečnej sústavy. Jeho energia je nevyhnutná pre život na Zemi.
Slnko patrí medzi hviezdy hlavnej postupnosti, čo znamená, že v jeho jadre prebieha premena vodíka na hélium. Hmotnosť Slnka (2×1030 kg) predstavuje 99,87% hmotnosti celej slnečnej sústavy. Na všetky telesá Slnečnej sústavy dopadá elektromagnetické žiarenie zo Slnka. Vďaka tomuto žiareniu je možný život na Zemi. Väčšina telies vrátane všetkých planét obieha Slnko v smere jeho rotácie.
Význam
Svetlo zo Slnka letí na Zem približne 8 minút a 20 sekúnd (z našej 2. najbližšej hviezdy, Alfa Centauri, letí svetlo na Zem 4,2 roka). Sln. energia je základom takmer všetkých procesov prebiehajúcich na jej planétach a teda aj na Zemi. Žiarenie zahrieva vzduch viac v rovníkových vrstvách ako vo vyšších zemepsiných šírkach. Od slnečnej energie teda nevyhnutne závisia podnebie, počasie a teplota na Zemi. Slapové sily Slnka spôsobujú slnečný príliv a odliv. Zemská atmosféra prepúšťa len niektoré typy sln. žiarenia: viditeľné svetlo, časť ultrafialového,infračerveného a rádiového žiarenia. Okrem najzákl. fyz.chem. procesov (napr. udržanie vody na Zemi v kvap. skup.) je sln. energia nevyhnutná pre zrakovú orientáciu živočíchov a fotosyntézu rastlín. Od produktov fotosyntézy sú závislé takmer všetky ostatné živé organizmy na Zemi.
Fyz. a iné vlastnosti
Slnko je najväčšie nebeské teleso sln. sús.. Má cca109x väčší priemer ako Zem a 1 300 000x väčší objem. Priemerná hustota je trochu väčšia ako hustota vody. Jeho hmotnosť a svietivosť je väčšia ako priemer hviezd v Mliečnej ceste.
Farba, tvar a zloženie Slnka- je to žltá hviezda o niečo hmotnejšia a teplejšia ako priemerná hviezda, ale oveľa menšia ako modrý obor. Slnko je takmer dokonalá guľa so sploštením cca 11 milióntin, čo znamená, že polárny priemer sa líši od rovníkového iba o 10 km. Zloženie Slnka nie je presne známe. Všeobecne sa udáva: 92,1 vodík, 7,8 hélium. V jadre je hélia viac ako na povrchu, pretože tu neustále prebiehatermon. r.. V jadre tvorí vodík už iba 34 % a hélium 64 %.
Stavba Slnka
Jadro- oblasť, ktorá siaha do vzdialenosti 175 000 kilometrov od stredu. Má teplotu 14 000 000 kelvinov. Prebieha tu termon. reakcia. Každú sekundu 700 miliónov ton vodíka fúzuje na 695 miliónov ton hélia). Uvoľnená energia má formu gama žiarenia a postupuje do radiačnej zóny.
Radiačná zóna- tvorená sln. plazmou.
Energia z jadra sa radiaľto prenáša žiarením. Veľká hustota spôsobuje, že sa žiarenie pohybuje pomaly a klesá jeho vlnová dĺžka.
Konvektívna zóna- najvrchnejšia časť Slnka a začína asi 200 km pod povrchom. Tak ďaleko od jadra sa už prenos tepla žiarením stáva málo účinným, pretože niektoré ióny sú vďaka nízkej teplote schopné fotóny pohltiť a neemitovať ich ďalej. Táto časť Slnka má teplotu 2 000 000 až 6 000 K.