Slnečnú sústavu tvorí centrálna hviezda (Slnko) a telesá, ktoré obiehajú okolo nej. Je to deväť planét a ich 61 doteraz známych mesiacov, ďalej asteroidy, kométy a meteoroidy. Slnečná sústava obsahuje aj medziplanetárny plyn a prach. Planéty patria do dvoch skupín: prvú tvoria štyri malé skalnaté planéty blízko Slnka (Merkúr, Venuša, Zem a Mars). Druhú skupinu tvoria štyri planéty nachádzajúce sa ďalej od Slnka. Sú to plynní obri (Jupiter, Saturn, Urán a Neptún).Celá slnečná sústava obieha okolo stredu našej Galaxie, Mliečnej cesty. Dňa 24.8.2006 bolo vylúčené Pluto zo sústavy planét.
SLNKO: Má približne 5 miliárd rokov
a tak ako doteraz bude svietiť ešte aspoň ďalších päť miliárd rokov. Slnko je žltá hviezda hlavnej postupnosti s priemerom 1,4 milióna kilometrov. Takmer celá pozostáva z vodíka a hélia. V jadre Slnka sa jadrovou reakciou vodík na hélium, pričom sa uvoľňuje energia. Energia prechádza cez radiačnú a konvektívnu zónu k fotosfére (viditeľný povrch), kde opúšťa Slnko vo forme svetla a tepla. Na fotosfére sa často nachádzajú tmavé, relatívne chladné oblasti, ktoré nazývame slnečné škvrny.Inými druhmy slnečnej aktivity sú erupcie, ktoré zvyčajne súvisia so slnečnými škvrnami, a protuberancie. Erupcie sú krátkodobé výrony plazmy, ktoré sa podľa intenzity delia na tri triedy. Protuberancie sú slučky alebo vlákna plynu vystupujúce zo slnečnej atmosféry; niektoré trvajú niekoľko hodín, iné aj niekoľko mesiacov. Nad fotosférou je chromosféra (vnútorná vrstva) a extrémne riedka koróna (vonkajšia atmosféra), ktorá siaha milióny kilometrov do okolia.
MERKÚR:
Merkúr je planéta nachádzajúca sa najbližšie k Slnku. Obieha ho v strednej vzdialenosti asi 58 miliónov kilometrov. Pohybuje sa priemernou rýchlosťou takmer 48 kilometrov za sekundu, teda rýchlejšie ako iné planéty, a jeden obeh jej trvá iba necelých 88 dní. Merkúr je veľmi malý a kamenný.Veľká časť povrchu je posiata krátermi spôsobenými dopadom meteoritov. Nachádzajú sa tu však i plytké roviny riedko posiate krátermi. Caloris basin (Panva Caloris) je najväčší kráter s priemerom 1 300 kilometrov. Predpokladé sa, že vznikol dopadom asteroidu. Na povrch je aj veľa hrebeňov (nazývaných zlomy), o ktorých sa predpokladá, že vznikli asi pred štyrmi miliardami rokov, keď sa horúce jadro mladej planéty ochladzovalo a scvrkávalo. Počas tohto procesu sa povrch planéty zdeformoval. Planéta rotuje okolo svojej osi veľmi pomaly, jedna otáčka jej trvá takmer 59 pozemských dní. Výsledkom je, že na Merkúri slnečný deň (od východu Slnka po najbližší nasledujúci východ Slnka) trvá asi 176 pozemských dní. Na Merkúri sú extrémne povrchové teploty, v rozpätí od maxima 430°C na Slnkom osvetlenej strane až po -170°C na tmavej strane. Za súmraku teplota klesá veľmi rýchlo, pretože takmer neexistuje atmosféra planéty. Pozostáva len z nepatrného množstva jadier hélia (v dôsledku slnečného vetra) a vodíka a zo stôp iných plynov. Má zhruba jednu tretinu príťažlivosti nasej Zemi.
VENUŠA: Venuša je po Slnku a Mesiaci najjasnejším telesom na oblohe.Veľkosťou je podobná Zemi. Atmosféra sa skladá s CO2. Cez deň má 480oC (je najteplejšia). Nachádzajú sa na nej činné sopky čím sa do ovzdušia dostávajú oxidy sýri. Oblačnosť je do 60km a vietor dosahuje rýchlosť 350km/h.Venuša bola známa už starým Babylončanom okolo 1600 pred Kr. a pravdepodobne bola známa dlho predtým v prehistorických dobách kvôli svojej jasnej viditeľnosti.
ZEM:
Je to jediná planéta slnečnej sústavy, o ktorej vieme, že sa na nej vyvinul život. Keď sa pred 4,6 miliardami rokov utvárala slnečná sústava, bola Zem pravdepodobne celá z pevných látok, ale o 500 miliónov rokov neskôr sa ohriala vplyvom rádioaktívneho rozpadu, čím sa kovové prvky postupne roztavili, oddelili sa od nekovových kremičitých látok a klesli smerom do stredu Zeme, zatiaľ čo kremičitany stúpali k povrchu. Táto roztavená kovová hmota, prevažne železo s malou prímesou niklu tvorí zemské jadro o priemere asi 6800 kilometrov. Jadro má teplotu okolo 6000 oC a je prevažne roztavené, i keď sa predpokladá, že v strede Zeme existuje vnútorné tuhé jadro o priemere asi 300 kilometrov. Neustáli pohyb roztavenej hmoty jadra vytvára zemské magnetické pole. Nad jadrom sa nachádza vrstva nazývaná plášť. Skladá sa prevažne z roztavených alebo tuhých kremičitých hornín a má hrúbku 3000 kilometrov. Povrch plášťa tvorí zemská kôra. Má hrúbku asi 70 kilometrov, pod oceánmi 10-12 kilometrov.Okolo 70 percent zemského povrchu pokrýva voda.Príťažlivosť Zeme spôsobuje príliv a odliv.
MARS: Hovoríme o ňom aj ako o červenej planéte. Červená farba planéty je spôsobená oxidmi želza. Atmosféra sa skladá z CO2. Na planéte je prízemná hmla. Ďeň je skoro taký dlhý ako na Zemi. Na Marse sa striedajú ročné obdobia. Nachádza sa tam Olympus Mons – najväčšia sopka (neni činná) Slnečnej sústavy, týčiaca sa do výšky 25 kilometrov.
Mesiace Marsu:
Koncom 19-ho storočia americký astronóm Asaph Hall z Washingthonského námorného observatória zistil, že aj planétu Mars obiehajú 2 mesiace. Dostali meno Phobos a Deimos (Strach a hrôza). Sú to kusy skaly, pokryté veľkým množstvom kráterov. Phobos má rozmer 28 km, druhý Deimos len 16 km.
Phobos - je charakteristický množstvom veľkých kráterov s najväčším Stickney, ktorý má priemer 10 km. Priemerná veľkosť kráterov je cca 150 metrov. Mesiac má na povrchu tiež niekoľko zlomov spôsobených gravitáciou Marsu.
Deimos - má podstatne hladší povrch ako Phobos, žiadny z kráterov nie je väčší ako 3 km. Tiež je viac ako dvakrát ďalej od Marsu ako Phobos. Nenájdeme tu preto žiadne povrchové zlomy.
JUPITER:
Jupiter je najväčšou planétou slnečnej sústavy, väčšie je už len Slnko. Planéta má 1130krát väčší objem ako Zem a je 813krát ťažší. Má 2,5x väčšiu hmotnosť ako všetky planéty slnečnej sústavy. Rýchlosť prúdenia vzduchu je 650 km/h. Okolo vlastnej osi sa otočí za cca 10 hodin. Veľká červená škvrna je veľký atmosferický výr. Atmosféra sa skladá z vodíka, hélia, metánu a čpavku. Merkúr má 16 mesiacov z toho 4 najznámejšie: IO, Europa, Ganimedes a Kalisto. Po prelete sondy Voyager sa zistili aj výrazné prstence Jupitera, ktoré sú však omnoho menej viditeľné ako pri Saturne, sú však veľmi tenké a úzke.
SATURN:
Saturn odjakživa vzbudzoval úžas medzi planétami. Je druhou najväčšou planétou slnečnej sústavy. To, čo ho robí výnimočným je ale práve známy pás prstencov. Saturn, podobne ako Jupiter, má pravdepodobne pevné železné a kamenisté jadro s priemerom menším ako 15 000 km, ktoré je obklopené vodou v tekutom stave, čo je spôsobené najmä vysokým tlakom. Vrchné vrstvy vysokého tlaku sú tvorené kovovým vodíkom a tekutím molekulárnym vodíkom. Je pravdepodobné, že vývoj Saturnu bol rovnaký ako vývoj Jupiteru. 80% hmotnosti planéty je tvorené predovšetkým héliom a vodíkom, jadro je tvorené najmä železom, silikátmi a kyslíkom. Atmosféra sa skladá z metánu a čpavku, zistili sa však aj stopové množstvá fosforovodíku, propánu, etánu a acetylénu. Má typickú rotáciu ktorá splošťuje tvar planéty.Obeh okolo vlastnej osi trvá 11 hodín a okolo Slnka za cca 30 rokov. Prstenec je tvorený so skál a prachu. Má 18 mesiacov z nich je najznámejší Titán.
URÁN:Najväčšou zaujímavosťou je, že sklon rotačnej osi planéty k obežnej rovine je 98° a teda k Slnku nie sú najbližšie oblasti blízko rovníka, ale striedavo oba póly. Je 4x väčší ako Zem. Má slabé prstence a metánovú atmosféru s obsahom čpavku, pevné jadro, aloplanetárny plášť má hrúbku 20 000km - voda, metá, čpavok. Má 21 mesiacov a najznámejšie sú Miranda, Ariel, Umbriel, Titánia a Overon.
NEPTÚN: Atmosféra sa skladá z vodíka, metánu a čpavku. Obeh okolo vlastnej osi raz za 16 hodín a okolo slna za 165 rokov. Veľká tmavá škvrna na povrchu Neptúnu je anticiklónová búrka. Táto škvrna obehne planétu raz za 18,3 hodiny o dvýchodu k západu. Má 8 mesiacov najväčší a najznámejší je Triton. Priemerná teplota Neptúnu je -178°C.
MESIAC:
Náš Mesiac je šiestym najväčším mesiacom v slnečnej sústave. Zemi s Mesiacom sa niekedy hovorí dvojplanéta. Zem má iba 81-krát väčšiu hmotnosť a štyri krát väčší priemer ako Mesiac.Doba rotácie Mesiaca je 27 dní 7 hodín a 43 minút a za tento istý čas sa Mesiac otočí okolo svojej osi. Takáto rotácia sa nazýva viazaná. To spôsobuje, že vidíme stále tú istú stranu. Pretože v pohybe Mesiaca dochádza k malým nepravidelnostiam, pozorujeme v skutočnosti zo Zeme o malý kúsok viac ako presnú polovicu. Tieti malé odchýlky v rotácii nazývame libračný pohyb.Na Mesačnom povrchu sa vyskytujú pohoria aj je rozrytý tisíckami impaktných kráterov po dopade meteoritov. Pozorujeme na ňom tiež veľké otvorené plochy nazývané moria. Moria sa vyskytujú takmer výlučne na privrátenej strane a pokrývajú asi 15 percent povrchu.Mesiac vznikol zhruba v rovnakom čase ako Zem – pred 4,6 miliardami rokov a jeho zloženie je v podstate rovnaké. Jurij Alexejevič Gagarin bol prvý človek na mesiaci.
Zuzana Juráková